nedeľa 18. augusta 2013

Lekcie sarkazmu - ako vnímať svoj zovňajšok

Pred natáčaním ďalšej časti Nákupných maniačok som absolvoval krátky, intenzívny a výživný rozhovor s jednou milou redaktorkou Katkou. Medzi inými padla aj otázka, či neľutujem svoju účasť v tejto módnej šou. Moje spontánne “určite nie” bolo síce z hľadiska dôveryhodnosti neotrasiteľné, hlavou mi však preblesklo niekoľko pútavých momentov spojených s mojou “mediálnou kariérou”. Medzi inými najmä komentáre bežného diváka, v rámci ktorých v mojej slonej pamäti utkveli najmä nasledovné:
  • mám údajne oči ako jašterica, dokážem separátane krúžiť ľavou i pravou očnou buľvou (túto špeciálnu schopnosť plánujem využiť na sklonku svojho života, kedy ju s trochou šťastia určite premením vo skvelé divácke číslo ako člen cirkusu Mario Zacchini),
  • som hrdým majiteľom tzv. strechoidného obočia (prosím čítať bez zjavných sklonov a pokusov o cudzokrajný akcent, jedná sa prosto o strechu – pokrývku obydlia), vďaka ktorému vyzerám, ako keby som sa celý život čudoval (po prečítaní tohto komentára som mal popravde svoje strechoidné obočie zdvihnuté až niekde pri krku veru, tak som sa začudoval),
  • mám účes ako po výbuchu v Nagasaki a evidentne nebudem buzerant (dúfam, že duchovia obetí 2. svetovej vojny zo zmieneného mesta budú robiť autorovi tohto statusu spoločnosť pri nočnom samovoľnom posúvaní predmetov v jeho obydlí aspoň ďalších desať rokov),
  • podľa účesu vyzerám, ako keby som sa dobre vyspal (kiežby som sa s tým výčesom každé ráno zobúdzal, stíhal by som električku),
  • rozišiel som sa s frajerom a preto som sa obliekal v strese (milé dámy, milí páni, to len dokazuje, že oblečenie je vyslovene zrkadlom minimálne 20tich posledných rokov vášho života, preto je potrebné si na ňom dať záležať – vo vašom okolí existujú totižto ľudia, ktorí dokážu odhadnúť aj váš aktuálny emočný stav)

Prvotná reakcia na tento druh komentárov býva vždy pomerne emotívna, s odstupom času však musím uznať, že som sa venoval serióznemu bádaniu a zistil som, že ma slovenská pospolitosť mohla vidieť takto:


 … ale napríklad aj takto:


… nehovoriac o tomto:


… čo mohlo vyzerať takmer takto:


 Stále mi však nejde do hlavy jeden pár v produktívnom veku, ktorý ma zbadal v nemenovanom nákupnom centre a keď mal pocit, že som v dostatočnej vzdialenosti na prijímanie zvukových signálov, dovolila si mužská časť páru smerom ku mne predniesť nezanedbateľnú poznámku: “To je ten ko*ot z piatku.” Zarazilo ma to, pretože si vážne nepamätám, že by som niekedy vyzeral takto:

"nepublikovateľná fotka mužských genitálií väčších rozmerov"
Môj výzor navyše nenechal chladnou ani významnú osobnosť verejného života:


Tak či onak: nie, neľutujem svoju účasť v tejto módnej šou.


Na záver si dovolím len:

                                                        ???


Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára